Verejná voľba v politike verejnou voľbou v podstate vôbec nie je a ani byť nemôže. Jedno vylučuje druhé.
Komunistický režim bol aj o tom, že niekto šiel do Ameriky, iný do Jáchymova.
Verejná voľba v personálnych otázkach nie je súčasťou a znakom demokracie, ale partokracie.
Ústavu SR, ktorá bola sfalšovaná a znásilnená krátko po jej schválení v parlamente, teraz sfalšoval a znásilnil Ústavný súd.
The president will have three options how to proceed.
Podpisy poslancov sú bezcenné, majú na ne imunitu.
Rozprávky dvoch známych právnikov majú len jeden dôvod – lebo Fico.
Parlament na rozdiel od výboru nemá právo uchádzačov vypočúvať, ale má právo o nich rozhodnúť.
„Na konci dňa musí niekto povedať, kto má poslúchať a kto má robiť.“ (Andrej Danko)
R. Fico ako jediný zo všetkých uchádzačov, postupuje do ďalšieho kola so stratou kvetinky. A s pochybnosťami.
Čo sa týka odbornosti a morálky – podmienok A. Kisku – R. Fico nie je od sudcov J. Laššákovej a M. Mamojku o nič horší. Skôr naopak.
Postup M. Šefčoviča do druhého kola je síce možný, ale zatiaľ nie aj istý.
O postupe nominantov rozhodne iné, ako motivačný list, publikačná činnosť či znalosť cudzích jazykov.
Je zvláštne, keď poradca prezidenta opätovne radí Andrejovi Kiskovi, aby porušil Ústavu.
V demokracii sa pri získavaní moci rátajú hlasy voličov, nie počet klepaní prstom na čelo.
Prezident vynechal voľbu ústavných sudcov, hoci aj v nich budú mať extrémisti isto zastúpenie.
Súdržnosť vládnej koalície treba skúšať vždy, keď sú na to očividne vytvorené podmienky.
Prezident A. Kiska už raz prijal demisiu s podmienkami, ktoré mu dal R. Fico. Nezávisle od Ústavy.
V liste prezidentovi sa M. Lajčák „samouznáva“ za ministra, hoci je ministrom v demisii.
Nič z toho, čo schválil slovenský parlament v uznesení, nie je v rozpore s Globálnym paktom o migrácii.