V extrémnych horúčavách si dospelí poradia, ale deti týrajú ďalej.
Druhé rokovanie krízového štábu na jednu tému prinieslo viac otázok ako odpovedí.
Buď platí – začiatok zlý, koniec dobrý – alebo Murphyho zákon – zlý začiatok, ešte horší koniec.
Špecializovaný trestný súd niektoré dôkazy nevykonal, hoci ich vykonať mal a iné hoci vykonal, zle vyhodnotil.
Tak, ako existujú politici, ktorí krajinu rozkrádajú, rovnako existujú politici, ktorí ju rozkladajú.
Ústavnú kreativitu – hru na demisiu – zaviedol pred pár rokmi minister M. Lajčák (Smer-SD) v spolupráci s prezidentom A. Kiskom.
Z ústavného hľadiska je vec viac ako jednoduchá a z hľadiska zdravého rozumu je najjednoduchšia.
Ak je ľahšie zmeniť zákon ako osobu generálneho tajomníka, potom nie je niečo vo vládnej koalícii v poriadku.
Vo verejnej voľbe strany hlasovanie poslancov kontrolujú, v tajnej ich kontrolovať nemôžu.
R. Fico poslancov domotal. Úplný kráľ, povedal by exminister J. Počiatek.
Vírus vzájomných podozrievaní, nedôvery či nástup kajúcnikov je taký mohutný, že sa krajina otriasa v základoch.
Ani spev kajúcnikov, ktorý sa – či už v podobe árií alebo zboru – ozýva z väzenských ciel, nemusí znamenať, že je to pravé orechové.
Ak je možné hlasovaním – 50 percent + 1 hlas – zbaviť funkcie prezidenta, niet dôvodu, aby za rovnakých podmienok nemohol ľud zbaviť funkcie aj poslancov.
Milan Ftáčnik bol skutočný sociálny demokrat: (viac…)
Vyšachovanie parlamentu je hlavné posolstvo novely zákona o hospodárskej mobilizácii.
Hlava štátu posunula referendovú loptičku z Bratislavy do Košíc.
Znie to síce cynicky, ale iba na prvý pohľad – na ten druhý vidno, že to tak aj je.
Z hľadiska politického je všetko inak a pre vládnu koalíciu aj lepšie ako to vyhlásil predseda Sme rodina.
Vyjadrenie P. Pellegriniho nie je správne, ale čudné.
Ak si premiér môže len tak vyraziť do Nemecka alebo minister financií do Moskvy, niečo nie je v poriadku.
Buď parlament má dôveru nadpolovičnej väčšiny všetkých voličov alebo ju nemá.