Bezmála 600 tisíc ľudí, ktorí podpísali petíciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, obnažilo politikov a ich strany.
Smrť Maestra M. Lasicu zatienila aj všetky politické udalosti týždňa.
Ak sa bude v krajine zvyšovať počet infikovaných, bude tiež jasné, že zmutovanú pliagu do krajiny zavliekli osoby zaočkované, a nie nezaočkované.
Tak to na Slovensku jednoducho je – kým sú strany v opozícii, vedia čo a ako treba robiť v prospech ľudí a keď sú pri moci, na to hneď zabudnú.
Ústavný súd sa správal ako ústavodarca, a nie ako súd.
V demokracii je vždy lepšie postupovať evolučne, ako revolučne.
Ani zákonodarca nemôže mirnix-dirnix určovať a to ani „skrz“ zákon, kto má mať v tejto súvislosti viac slobody a kto už menej.
Za spravovanie krajiny zodpovedá vždy a výlučne iba vláda.
V extrémnych horúčavách si dospelí poradia, ale deti týrajú ďalej.
Druhé rokovanie krízového štábu na jednu tému prinieslo viac otázok ako odpovedí.
Buď platí – začiatok zlý, koniec dobrý – alebo Murphyho zákon – zlý začiatok, ešte horší koniec.
Špecializovaný trestný súd niektoré dôkazy nevykonal, hoci ich vykonať mal a iné hoci vykonal, zle vyhodnotil.
Tak, ako existujú politici, ktorí krajinu rozkrádajú, rovnako existujú politici, ktorí ju rozkladajú.
Ústavnú kreativitu – hru na demisiu – zaviedol pred pár rokmi minister M. Lajčák (Smer-SD) v spolupráci s prezidentom A. Kiskom.
Z ústavného hľadiska je vec viac ako jednoduchá a z hľadiska zdravého rozumu je najjednoduchšia.
Ak je ľahšie zmeniť zákon ako osobu generálneho tajomníka, potom nie je niečo vo vládnej koalícii v poriadku.
Vo verejnej voľbe strany hlasovanie poslancov kontrolujú, v tajnej ich kontrolovať nemôžu.
R. Fico poslancov domotal. Úplný kráľ, povedal by exminister J. Počiatek.
Vírus vzájomných podozrievaní, nedôvery či nástup kajúcnikov je taký mohutný, že sa krajina otriasa v základoch.