Rozpad klubu SNS je ďalšou hanbou jej predsedu A. Danka.
Tak či onak, na voľby sa treba tešiť a aj sa ich zúčastniť.
Na Slovensku o politickej elegancii a dôležitosti spôsobov ani nechyrovať.
To, že o tomto vyhlásení A. Danka už médiá neinformovali, ešte neznamená, že nebolo.
Moc, ktorú má predseda parlamentu, je potrebné kontrolovať, aby sa nepremenila na svojvôľu.
Politickú rozpravu o návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi by mala vládna väčšina privítať, nie znemožňovať.
Podpisy poslancov sú bezcenné, majú na ne imunitu.
„Na konci dňa musí niekto povedať, kto má poslúchať a kto má robiť.“ (Andrej Danko)
V demokracii sa pri získavaní moci rátajú hlasy voličov, nie počet klepaní prstom na čelo.
Neplatí, že to, čo je dovolené iným, nie je dovolené A. Dankovi.
Naozaj chce šéf parlamentu neustále počúvať, že Kartágo musí byť zničené, ale v slovenskej a surovej verzii?
Rigorózna práca A. Danka má šancu stať sa najčítanejšou v histórii Slovenska.
Kto umožnil, aby sa z pouličného chuligána stal politik, predseda kraja a predseda parlamentnej strany?
A. Danko sa cítil nesvoj lebo vážne politické udalosti išli pomimo neho a médiá si ho vôbec nevšímali.
Ústavný súd v roku 2017 rozšíril doterajšie poznanie a články Ústavy o úplne nové, niekedy až vskutku fantastické dimenzie.
Premiér Fico sa hrnie do „jadra“ tak rýchlo, až mu môžu gate spadnúť.
Taký predseda vlády, ktorý by podpisoval za rok a pol s koaličnými partnermi dohodu už po tretí raz, sa doteraz na Slovensku nevyskytol.
To, čo sa nepodarilo mimovládnym stranám, sa podarilo A. Dankovi.
Strana A. Kisku pripomína Yetiho – každý o nej hovorí, ale nikto ju nevidel.
Stále platí, že politici správajú rozumne až potom, keď už vyčerpali iné možnosti
Samozrejme, že ide o zásah do slobodnej politickej diskusie, ktorá je alfou aj omegou parlamentarizmu.