Z hľadiska politického aj vecného by bolo úplne prirodzené, ak by vláda Ľ. Ódora dôveru parlamentu nezískala.
Ak je v krajine volebná kampaň, nemá byť až do volieb žiadna iná.
Smer-SD a jeho predseda nie sú žiadnou hybridnou hrozbou.
Podpis predsedov parlamentu aj vlády pod zákonom byť musí, ale podpis prezidentky Z. Čaputovej pod ním byť nemusí, ale iba môže.
Ak nefungujú poradcovia a politická administratíva, nefunguje nič.
Niet rukolapnejšieho dôkazu o omyle hlavy štátu ako štvrtkové dianie v parlamente.
Na rozlúčku s vládou E. Hegera stačí spomenúť, že je jediným premiérom, ktorý bol z funkcie odvolaný dva razy.
Je výlučne vecou parlamentu, či a kedy vláde Ľ. Ódora dôveru dá, nedá alebo o nej vôbec nerozhodne.
Po páde vlády v decembri 2020 platí iba jedno pravidlo – ako prezidentka rozhodne, tak aj bude.
Na úradníckej vláde nie je nič dehonestujúce – má zabezpečiť, aby opäť vládli tí, ktorí majú dôveru voličov, a nie hlavy štátu.
Prezidentka Z. Čaputová žne iba to, čo sama zasiala.
Počty súvisiace so spájaním strán pripomínajú viac počty kupecké, ako politické.
B. Kollár dal do Fondu tisíc eur a skončil. E. Heger rovnako. M. Šipoš dal o 500 eur viac a skončil tiež.