Tak ako robí politiku R. Sulík a jeho SaS, sa politika robiť nedá a nemá.
Hegerova doktrína – hlavne musíme zostať vo funkciách – už neplatí.
Problém je v tom, že vládne strany rokovať nevedia, nechcú alebo nedokážu.
Návrhy ústavných zákonov z dielne SaS spája to, že strana začína volebnú kampaň a že nemajú šancu na schválenie.
Pseudoargumentov je plný batoh, ale žiadny zásadný ani iný argument než ako zviditeľniť sa SaS jednoducho nemá.
Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Len On – Richard Sulík – zostáva predsedom.
Ambície terajších podpredsedov SaS vysoko prevyšujú ich schopnosti.
V SaS nie je stále nikto lepší ako súčasný predseda, hoci si to viacerí o sebe myslia. Hrobárom strany však nechce byť nikto.
Po výkone Smerom-SD je sociálna politika sprofanovaná, čo však neznamená, že má byť aj zaznávaná.
Ak by SaS chcela, aby jej kandidát nebol v parlamente zvolený, lepšieho ako Ľ. Galka ani nemohla nájsť.
Úcta k Ústave tu odjakživa nebola, nie je a ani tak skoro nebude.
Nadpráca SaS iba opäť potvrdzuje, že reálna a zmysluplná alternatíva voči súčasne vláde, je len obyčajnou rozprávkou.
Poslanci SaS sú podpísaní pod návrhom na súd, ktorý vyjadrenie R. Sulíka očividne popiera.
Samozrejme, že ide o zásah do slobodnej politickej diskusie, ktorá je alfou aj omegou parlamentarizmu.
Peklo, ktoré sľuboval R. Sulík koalícii sa nekonalo, nekoná a nebude konať. Evidentne na to nemá.
Ten, ktorý sa pasuje za lídra opozície a ktorý chcel byť krátko po voľbách premiérom tam nebol.
Neuváženou taktikou zakope SaS na šesť mesiacov vlastné návrhy pod zem. Aj tie dobré.
Kontrolovať financovanie politických strán bude správca nehnuteľností, referent bezpečnosti, asistenti poslancov a dôchodca.