Vitajte!

Zrýchlené konanie uvedenej novely je dokázateľne v prospech tých, ktorí zákon porušujú a nie tých, ktorí ho rešpektujú.

Hromadné porušenie ústavných práv, akého sa opakovane dopustil Ústavný súd, bolo nepredstaviteľné. Je však reálne.

Je smutné, keď A. Hrnko porušuje Ústavu. Smutnejšie, keď k tomu nabáda aj iných.

V príbehu prváčika Marca nezlyhal zákon, ale konkrétni ľudia – dvaja úradníci a viacero poslankýň.

Neuváženou taktikou zakope SaS na šesť mesiacov vlastné návrhy pod zem. Aj tie dobré.

Poslankyňa najskôr reagovala, že platí prezumpcia neviny, ale neskôr sa asistenta zbavila.

Kontrolovať financovanie politických strán bude správca nehnuteľností, referent bezpečnosti, asistenti poslancov a dôchodca.

Keď prezident nerozhoduje, ale špekuluje, ústavnú povinnosť si neplní, ale ignoruje.

Je zrejmé, že ochrankár parlamentu pozná zákon lepšie ako viacerí poslanci. Vrátane podpredsedníčky Nicholsonovej.

Odňať slovenské občianstvo sa nesmie, ale nadobudnúť ho alebo stratiť, podľa Ústavy možné je.

Vystúpenie prezidenta Andreja Kisku v parlamente bolo neočakávané, ale opodstatnené.

Keď predseda strany klame, nie je to vec iba stranícka, ale aj verejná. Obzvlášť, keď oficiálne reprezentuje krajinu.

Z poslancov Kiššovej, Krajniaka a ďalších vyrobili šéfovia klubov obyčajných hlupákov. A bezcharakterných ľudí.

Tretia vláda Roberta Fica nie je vládou „štátotvornej dohody,“ ale neštandardným zlepencom.

Vznik koalície Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť bolo jediné reálne povolebné riešenie, ak mali vládnuť politické strany a nie prezident.

Ústava určuje, že volebné obdobie sa skončí buď jeho uplynutím alebo rozpustením parlamentu prezidentom. Nie inak.

Vo Ficovej vláde hrá SNS druhé, Most-Híd tretie a Sieť štvrté husle. V Sulíkovej by skončili horšie, vrátane kvality politického zázemia.

Povedané na rovinu – kým Smer-SD a SNS si delili moc, Most-Híd a Sieť sa iba prizerali a boli takpovediac len do počtu.

Pozrite sa, čo napísal pred piatimi rokmi Igor Matovič o Richardovi Sulíkovi a SaS.

Aj keď novú vládu nemožno nazvať jednofarebnou, prakticky takou je.

Ak niekto zradil svojich voličov, potom to bol Richard Sulík. O iných si to môžeme myslieť, ale jemu to možno dokázať.

Na „zradcov“ tentoraz poľujú ľudia, ktorí sa doteraz tvárili, že sú demokrati.