Dnešná amnestia je najmä poďakovaním voličom, ktorí volili a zvolili vládne strany.
Na politické strany, ktoré živia ľudia, konsolidačný balvan nespadol.
Úspech Smeru-SD má význam nielen vecný, ale tiež politický.
V zápale partajných zápasov sa celkom stratilo, že nejde o R. Fica, ale mandát poslanca, teda presne naopak, ako by to malo byť.
Keď je porušené právo jedného, je porušené právo všetkých: aj keď ide o záchranárov a aj keď sa volá – horribile visu aj horribile dictu – R. Fico.
R. Fico stále dokáže opantať časť ľudí, hoci každý kto chce tak vie, čo je zač aj o čo mu ide.
R. Fico poslancov domotal. Úplný kráľ, povedal by exminister J. Počiatek.
R. Fico opäť raz nie slovami, ale skutkami ukázal, čo je zač a o čo mu ide.
K przneniu Ústavy stačí, že parlament kandidátov nezvolil naraz, ale ich volí kedy chce, ako chce a koľko chce.
Prezidentku Z. Čaputovú nemôže Ficov vzorec nijako prekvapiť – je vymyslený, nie ústavný.
Čo povedal tamten, čo henten, čím chcel byť onen a prečo je s ďalším amen, sú obyčajné politické intrigy.
R. Fico ako jediný zo všetkých uchádzačov, postupuje do ďalšieho kola so stratou kvetinky. A s pochybnosťami.
Čo sa týka odbornosti a morálky – podmienok A. Kisku – R. Fico nie je od sudcov J. Laššákovej a M. Mamojku o nič horší. Skôr naopak.
Iná vec by bola, ak by bol P. Pellegrini už pripravený prevziať moc v Smere-SD alebo existovala reálna alternatíva k vládnej moci.
To nie je strieľanie od boku, ktoré predvádza exslužobník strany M. Maďarič, ale priamy nálet.
Samozrejme, od prezentovanie návrhu po jeho schválenie vedie ešte dlhá cesta.