Na rozlúčku s vládou E. Hegera stačí spomenúť, že je jediným premiérom, ktorý bol z funkcie odvolaný dva razy.
Ak ide prezidentke Z. Čaputovej o stranícky osud E. Hegera a jeho družiny, mala by to povedať, ale ak jej ide o krajinu, mala by začať konať.
Hegerova doktrína – hlavne musíme zostať vo funkciách – už neplatí.
Zostáva prepočítať, či sú lepšie predčasné voľby alebo sociálne nepokoje.
Keď budú tzv. fašisti po ďalších voľbách vo vláde, nebude to žiadne prekvapenie.
Veľkorysý sedembodový návrh premiéra E. Hegera úplne vyfučal. Jednoducho zmizol.
Je jasné, že SaS mieni povaliť vládu E. Hegera, ale či povalená aj bude, záleží iba od E. Hegera.
Hlava štátu opätovne vstúpila do straníckeho zápasu, ktorý vedú vládne strany.
Nie je síce jasné, kto premiérovi radí, ale je jasné, že mu radí stále zle.
Vláda – povedané slovami prezidentky Z. Čaputovej – tliacha.
Ak si ľudia myslia, že situácia je zlá, nie je to tak – je oveľa horšia ako zlá.
Nie vlna za vlnou, ale kauza za kauzou sa krajinou valí.
Na konci dňa môžu byť členovia komisie ešte aj prekvapení, čo to vlastne navrhli.
Dôvera k tomu, že vládna koalícia sa naozaj na niečom konečne dohodla a zhodla, nevydržala ani 24 hodín.
Politická abeceda je daná – ak nezasiahne premiér, zasiahne to premiéra.
Ani zákonodarca nemôže mirnix-dirnix určovať a to ani „skrz“ zákon, kto má mať v tejto súvislosti viac slobody a kto už menej.
Vírus vzájomných podozrievaní, nedôvery či nástup kajúcnikov je taký mohutný, že sa krajina otriasa v základoch.
Slovensku začína vládnuť vláda prezidentky Z. Čaputovej.
Stále nevedno, prečo štát zavádza také opatrenia, ktoré kontrolovať nemôže, a nie také, ktoré kontrolovať môže.