To najvýraznejšie, čo v politickej práci R. Sulík dosiahol je, že SaS sa stala takpovediac profesionálnym povaľovačom vlád. Ale iba vlastných.
Dejiny SaS potvrdzujú, že jej ambície boli vždy väčšie ako jej schopnosti a inak to už nebude.
R. Sulík zostáva jediným odvolaným predsedom parlamentu.
Schyľuje sa k ďalšiemu politickému zápasu – opäť vo vládnej koalícii.
Postup R. Sulíka je ďalším príkladom toho, ako sa na Slovensku kriví právo. Alebo prikrmuje.
Vláda – povedané slovami prezidentky Z. Čaputovej – tliacha.
R. Sulík zostane aj po súčasnom hlasovaní o vyslovení nedôvery ďalej ministrom a tak to má aj byť.
I. Matovič môže byť v tomto volebnom období vo vláde iba premiérom.
Aby mohol R. Sulík rozdávať karty namiesto I. Matoviča, potrebuje iba maličkosť: vyhrať voľby.
Jediné, na čom sa dokážu koaličné strany zhodnúť je, že nechcú predčasné voľby – boja sa voličov a straty moci.
O priateľských vzťahoch I. Matoviča a R. Sulíka alebo naopak.
Minister R. Sulík síce hovoril o tom, že mal k dispozícii iba zlé a horšie riešenie, ale prečo si vybral to horšie, už nepovedal.
Klienti majú dať cestovkám bezúročnú pôžičku do polovice septembra budúceho roka. Lebo zákon.
Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Len On – Richard Sulík – zostáva predsedom.
So Smerom-SD spolupracovať SaS pravdaže nechce: iba s ľuďmi, ktorí Smer-SD ešte nedávno podporovali a propagovali.
Ambície terajších podpredsedov SaS vysoko prevyšujú ich schopnosti.
V SaS nie je stále nikto lepší ako súčasný predseda, hoci si to viacerí o sebe myslia. Hrobárom strany však nechce byť nikto.
V demokracii sa pri získavaní moci rátajú hlasy voličov, nie počet klepaní prstom na čelo.