Aký premiér, taká koalícia. Prípadne naopak.
Sudcovia majú ľudí, ktorí porušili zákon za mreže posielať, a nie tam sedieť spolu s nimi.
Kým pri testovacej spartakiáde ide prezidentke o ľudí, premiérovi ide o účasť.
Pre sudcu to musí byť zvláštny pocit – doteraz rozhodoval on o iných a teraz iní rozhodujú o ňom.
Vláda bojuje s vlastnými občanmi, ktorých rozdeľuje na dve kategórie, ale zabúda zápasiť aj s vírusom.
Ak by vláda chcela obyvateľstvo premoriť, nekonala by inak, ako koná.
Rozhodnutie vlády znamená stratu ďalšieho týždňa v zápase s vírusom.
Problém premiéra I. Matoviča a jeho vlády, že neplatí, čo by malo platiť a platí, čo by platiť nemalo.
Rovnica moci zostáva rovnaká a jediná možnosť premiéra ako sa zbaviť zodpovednosti tiež: podaním demisie.
Ak štát nebol schopný reálne pomôcť ľuďom v prvej línii, podnikateľom, pracovníkom v kultúre a iným, ide o ďalšie zlyhanie vlády vedenej I. Matovičom.
Repríza spred siedmich rokov by bola síce zaujímavá, ale bolo by vhodnejšie aj lepšie sa jej vyvarovať.
Minister financií ani vláda I. Matoviča jednoducho na viac nemajú a treba to brať ako fakt.
Az elemző azt mondja, a kapkodva, kaotikusan elfogadott intézkedések.
Minister vnútra R. Mikulec mieni šíriť zoznam izolovaných ľudí.
Politickú zodpovednosť a náklady ponesú aj Sme rodina, aj SaS a aj Za ľudí, bez pomoci ktorých nemôže byť núdzový stav vyhlásený.
Reformy v prospech ľudí, nemožno robiť bez podpory ľudí a napriek ľuďom.
Ak premiér I. Matovič dal verejný prísľub, že sa vzdá titulu – v prípade, keď to zákon umožní – možno oprávnene predpokladať, že to zákon neumožní.
Paródiu na štátny sviatok je lepšie nemať ako mať.
Nie je dôležité, kedy sa generálny prokurátor volí, ale kedy sa zvolí. A to ešte nie je všetko.
Zákon odkazuje na paragraf, ktorý neexistuje a to už poriadne dlho. Od roku 2011.
Aj takto sa buduje slušné Slovensko, na ktoré už jeho iniciátori po dosiahnutí osobných cieľov dávno zabudli.
Je prirodzené očakávať, že po vynesení verdiktu sa jedna zo strán voči nemu odvolá.