„Na konci dňa musí niekto povedať, kto má poslúchať a kto má robiť.“ (Andrej Danko)
R. Fico ako jediný zo všetkých uchádzačov, postupuje do ďalšieho kola so stratou kvetinky. A s pochybnosťami.
Čo sa týka odbornosti a morálky – podmienok A. Kisku – R. Fico nie je od sudcov J. Laššákovej a M. Mamojku o nič horší. Skôr naopak.
Postup M. Šefčoviča do druhého kola je síce možný, ale zatiaľ nie aj istý.
O postupe nominantov rozhodne iné, ako motivačný list, publikačná činnosť či znalosť cudzích jazykov.
Je zvláštne, keď poradca prezidenta opätovne radí Andrejovi Kiskovi, aby porušil Ústavu.
V demokracii sa pri získavaní moci rátajú hlasy voličov, nie počet klepaní prstom na čelo.
Prezident vynechal voľbu ústavných sudcov, hoci aj v nich budú mať extrémisti isto zastúpenie.
Súdržnosť vládnej koalície treba skúšať vždy, keď sú na to očividne vytvorené podmienky.
Prezident A. Kiska už raz prijal demisiu s podmienkami, ktoré mu dal R. Fico. Nezávisle od Ústavy.
V liste prezidentovi sa M. Lajčák „samouznáva“ za ministra, hoci je ministrom v demisii.
Nič z toho, čo schválil slovenský parlament v uznesení, nie je v rozpore s Globálnym paktom o migrácii.
A. Kiska, ktorý v súvislosti s demisiou M. Lajčáka presviedčal z Popradu verejnosť o existencii vládnej krízy, teraz čaká, či naozaj bude.
Iná vec by bola, ak by bol P. Pellegrini už pripravený prevziať moc v Smere-SD alebo existovala reálna alternatíva k vládnej moci.
Uznesenie parlamentu nie je v rozpore, ale v súlade s Globálnym paktom o migrácii.
O demisii M. Lajčáka a súvisiacich politických otázkach.
Taktika Smeru-SD je zreteľná a úspešná, keďže na ňu naleteli aj viaceré médiá a pozorovatelia politickej scény.
Namiesto známych tristo hrmených, sa bude dať zahromžiť inak: tisíctristo hrmených!
Ani minister Lajčák nie je natoľko významný, aby dokázal zamedziť paktovaniu strán.
Každý občan má dnes v rukách veci nielen vlastné, ale tiež verejné.