Súdržnosť vládnej koalície treba skúšať vždy, keď sú na to očividne vytvorené podmienky.
Prezident A. Kiska už raz prijal demisiu s podmienkami, ktoré mu dal R. Fico. Nezávisle od Ústavy.
V liste prezidentovi sa M. Lajčák „samouznáva“ za ministra, hoci je ministrom v demisii.
Nič z toho, čo schválil slovenský parlament v uznesení, nie je v rozpore s Globálnym paktom o migrácii.
A. Kiska, ktorý v súvislosti s demisiou M. Lajčáka presviedčal z Popradu verejnosť o existencii vládnej krízy, teraz čaká, či naozaj bude.
Iná vec by bola, ak by bol P. Pellegrini už pripravený prevziať moc v Smere-SD alebo existovala reálna alternatíva k vládnej moci.
Uznesenie parlamentu nie je v rozpore, ale v súlade s Globálnym paktom o migrácii.
O demisii M. Lajčáka a súvisiacich politických otázkach.
Taktika Smeru-SD je zreteľná a úspešná, keďže na ňu naleteli aj viaceré médiá a pozorovatelia politickej scény.
Namiesto známych tristo hrmených, sa bude dať zahromžiť inak: tisíctristo hrmených!
Ani minister Lajčák nie je natoľko významný, aby dokázal zamedziť paktovaniu strán.
Každý občan má dnes v rukách veci nielen vlastné, ale tiež verejné.
Naozaj chce šéf parlamentu neustále počúvať, že Kartágo musí byť zničené, ale v slovenskej a surovej verzii?
Otázka znie, kto a čo bude po okupácii krajiny Smerom-SD, a nie či strana padne ešte hlbšie. Padne.
V. Mika by ako primátor hlavné mesto neriadil, ale doriadil. Mohol by však viesť mestskú televíziu.
Poslanci majú nielen právo, ale tiež povinnosť zvoliť kandidátov na ústavných sudcov.
Kvôli utŕženej hanbe je napokon fajn, keď je tento sviatok štátnym iba raz za sto rokov.
Parliament has to give the president candidates for the judges, otherwise it will prevent the president from exercising his powers.
Demokracia na Slovensku je v oveľa väčšom ohrození, ako R. Fico na Ústavnom súde.
Ide to aj bez zabetónovania policajného prezidenta vo funkcii.
Od poslanca M. Maďariča (Smer-SD), to nie je prekvapujúce, ale rovnako úchylné ako od SME.