V jednoduchosti je krása, v úsmeve víťazstvo. Sťahovať si gaťky Z. Čaputová rozhodne nepotrebuje.
To, či bude Z. Čaputová v prezidentských voľbách úspešná nezáleží iba od nej, ale od podpory voličov.
Dnešná vláda je vláda A. Kisku: on prijal tri podmienky R. Fica, vymenoval jej členov a prijal ich sľub, hoci tak vôbec nemusel urobiť.
Verejná voľba v politike verejnou voľbou v podstate vôbec nie je a ani byť nemôže. Jedno vylučuje druhé.
Verejná voľba v personálnych otázkach nie je súčasťou a znakom demokracie, ale partokracie.
Rozprávky dvoch známych právnikov majú len jeden dôvod – lebo Fico.
Parlament na rozdiel od výboru nemá právo uchádzačov vypočúvať, ale má právo o nich rozhodnúť.
„Na konci dňa musí niekto povedať, kto má poslúchať a kto má robiť.“ (Andrej Danko)
R. Fico ako jediný zo všetkých uchádzačov, postupuje do ďalšieho kola so stratou kvetinky. A s pochybnosťami.
O postupe nominantov rozhodne iné, ako motivačný list, publikačná činnosť či znalosť cudzích jazykov.
Poslanci majú nielen právo, ale tiež povinnosť zvoliť kandidátov na ústavných sudcov.
Demokracia na Slovensku je v oveľa väčšom ohrození, ako R. Fico na Ústavnom súde.
Politici sa snažia ústavnú krízu vyvolať, nie eliminovať.
Argument prezidenta A. Kisku je síce zvláštny, ale je aspoň jeho.
Byť smutný z členov vlády, ktorých sám vymenoval, hoci ich vymenovať nemusel, už A. Kiskovi nepomôže.
Alternatíva vzniká skutkami, nie slovami a odlíšením, nie spoluprácou.
Z mimoriadnej situácie dokázali mimovládne strany za výdatnej pomoci médií vyťažiť politické nič, nulu na entú.
Treba preto pripomenúť, že A. Kiska aj napriek vražde J. Kuciaka zostal v zahraničí na lyžovačke.
Robert Fico si nezaslúži iný osud ako V. Mečiar či M. Dzurinda, teda prehru v slobodných voľbách a odchod do minulosti.
Ani balíčková politika už nepomôže Smeru-SD k návratu na politické výslnie.
Za politiku, ktorú doteraz V. Orbán robil, ho voliči nepotrestali, ale mu ju odobrili.
Boli to také fofry, že minister Kaliňák ani nestihol podať demisiu.