Hlava štátu nemá žiadne páky na to, aby prinútila parlament urobiť to, čo urobiť nechce, nemôže alebo nedokáže.
Namiesto spolupráce ústavní činitelia rozvíjajú ústavnú fantáziu a kreativitu, pričom vytvárajú ďalší ústavný precedens a pravidlá.
Parlament nedodal prezidentovi Ústavou predpísaný počet kandidátov, čím mu umožnil konať tak, ako konal.
Ako sa prezident rozhodne, nevie ešte ani Andrej Kiska.
Nielen poslanci, ale aj prezident by mal chápať, čo jeho konanie resp. nekonanie spôsobuje.
Ústavný súd nemôže bez funkcionárov fungovať v súlade s Ústavou.
Zdržiavať vymenovanie funkcionárov Ústavného súdu prezidentom by nebolo rovnako v súlade s Ústavou, ako nebolo ani jeho zmrzačenie v parlamente.
Verejná voľba v politike verejnou voľbou v podstate vôbec nie je a ani byť nemôže. Jedno vylučuje druhé.
Verejná voľba v personálnych otázkach nie je súčasťou a znakom demokracie, ale partokracie.
Ústavu SR, ktorá bola sfalšovaná a znásilnená krátko po jej schválení v parlamente, teraz sfalšoval a znásilnil Ústavný súd.
Rozprávky dvoch známych právnikov majú len jeden dôvod – lebo Fico.
Parlament na rozdiel od výboru nemá právo uchádzačov vypočúvať, ale má právo o nich rozhodnúť.
R. Fico ako jediný zo všetkých uchádzačov, postupuje do ďalšieho kola so stratou kvetinky. A s pochybnosťami.
Čo sa týka odbornosti a morálky – podmienok A. Kisku – R. Fico nie je od sudcov J. Laššákovej a M. Mamojku o nič horší. Skôr naopak.
O postupe nominantov rozhodne iné, ako motivačný list, publikačná činnosť či znalosť cudzích jazykov.
Je zvláštne, keď poradca prezidenta opätovne radí Andrejovi Kiskovi, aby porušil Ústavu.
Demokracia na Slovensku je v oveľa väčšom ohrození, ako R. Fico na Ústavnom súde.
Poslanci vykonávajú mandát podľa svojho svedomia, presvedčenia a ústavného bezvedomia.
Politici sa snažia ústavnú krízu vyvolať, nie eliminovať.
Argument prezidenta A. Kisku je síce zvláštny, ale je aspoň jeho.
Pravidlá na voľbu ústavných sudcov poslanci už napraviť nestihnú, pokaziť ich však ešte môžu.