Pokiaľ nebude Sme rodina za tzv. reformy hlasovať, je to v poriadku.
R. Fico je tieňový prezident, premiér aj predseda parlamentu v jednom.
Minister zdravotníctva V. Lengvarský sa snaží zodpovednosť hádzať na hlavy iným.
Platí to vo všeobecnosti – sila opozície je daná slabosťou koalície.
Vojnu medzi bezpečnostnými zložkami krajiny môže zastaviť už iba premiér, ktorý však nemá autoritu.
Hra na Piláta premiérovi E. Hegerovi ani nesvedčí a ani nepomôže.
P. Kovařík nemôže byť aj obvineným aj policajným prezidentom – jedno vylučuje druhé.
Socializmus ani Taliban s ľudskou tvárou nemôžu existovať, dá sa o tom iba snívať.
Ľudia nad 65 rokov veku už nevytvárajú ekonomickú hodnotu pre chod štátu, s očkovaním môžu počkať.
Pre niektorých ľudí aj časť médií už platí, že keby R. Fico neexistoval, museli by si ho vymyslieť, čím mu však iba pomáhajú.
Rozhodnutie ústavného súdu treba vziať na vedomie, ale rešpektovať sa nedá.
Hlavným vyzývateľom vládnej koalície vo voľbách bude I. Matovič, nie P. Pellegrini.
Slovensko bude čakať ďalší lockdown vtedy, ak sa nebude správať zodpovedne v prvom rade vláda.
To, že stretnutie nepovažuje prezidentka Z. Čaputová za chybu ešte neznamená, že to chyba nebola.
J. Mičovský namiesto odchodu z vlády so cťou, odchádza s hanbou.
Je už očividné, že vládna koalícia si poradí aj bez SaS, čo však stranu R. Sulíka nezbavuje zodpovednosti za stav a spôsoby vládnutia.
Tento príbeh je celý čudný – počnúc účinkujúcimi, cez miesto stretnutia až po spôsob informovania. Niečo sa pokazilo.
Ak niekto ešte pochybuje, ako sa uvaľuje väzba, mal by si prečítať čerstvý nález ústavného súdu.
Toto je naďalej koalícia a vláda konfliktov, nie správnych riešení.
SaS a Za ľudí síce návrhy ešte nepoznajú, ale už sú proti nim.
Ľ. Feldekovi trvalo roky kým vyhral súdny spor o zmierovaní.